Namiesto vody pršal plyn

Zo začiatku by som rada spomenula zopár dôležitých informácií. Koncentračný tábor Osvienčim bol počas druhej svetovej vojny nemecký vyhladzovací tábor. Prenasledovaní boli predovšetkým Židia, ale aj Rómovia, sovietski zajatci a taktiež mnohí ďalší. Väčšina našla svoju smrť v plynových komorách. História siaha do rokov 1940 až 1945, kedy dochádzalo k masovým popravám. V Osvienčime zahynulo približne 1,5 milióna nevinných ľudí v plynových komorách alebo v dôsledku vyhladovania a ťažkých prác. Konali sa tu aj nehumánne experimenty. Najväčšiu vinu za pokusy na ľuďoch nesie Josef Mengele.
Tábory boli v Osvienčime postavené tri: Auschwitz I (postavený v roku 1940), Auschwitz Birkenau (Auschwitz II.) - najväčší komplex a v Monowiciach – Auschwitz III. Priamo v Osvienčime sa nachádza Auschwitz I. a II.  

Na stretnutie s Osvienčimom sme vyrazili z Topoľčian ešte v čase u niekoho hlbokého spánku a čakala nás štvorhodinová cesta do mestečka s odstrašujúcou vojenskou históriou, akú Osvienčim nepochybne má. Po príchode do areálu nás privítala bezpečnostná kontrola a povinnosť vyzdvihnúť si slúchadlá. Do koncentračného tábora sa vstupuje bránou s nápisom Arbeit macht frei (práca oslobodzuje).   
Väčšina vtedajších väzňov netušila, že touto bránou sa už nikdy nevráti, že odtiaľto nie je cesty späť. Mysleli si, že idú do práce a aby sa im išlo veselšie, vyhrávala im kapela. 

Takmer v každej budove bolo zriadené múzeum. V jednej expozícii nájdete fotografie transportovaných ľudí, ich osobné dokumenty, model vlaku, ktorým boli väzni transportovaní. V ďalšej budove je expozícia vlasov, ktoré boli väzňom strihané a potom používané na ďalšie spracovanie, napríklad na tkanie kobercov. Mojím najhorším zážitkom bol prechod chodbou bloku, kde na stenách viseli portréty väzňov v pruhovaných úboroch vrátane mena, národnosti a obdobia ich života v Osvienčime. Niektorí v desivých podmienkach prežili len tri týždne, ďalší pár mesiacov. Utiecť bolo prakticky nemožné. Ak sa to aj niekomu podarilo, velitelia na útek reagovali popravou náhodne vybraných ľudí. 

V areáli tábora sa nachádza nemocnica, kde lekár Jozef Mengele robil so svojím tímom pokusy na ľuďoch. Druhý, omnoho väčší koncentračný tábor, sa nachádza hneď v susednej obci Brezinka. Odhaduje sa, že počas druhej svetovej vojny v ňom zahynulo približne 1,5 milióna ľudí, predovšetkým židovského pôvodu. Komplex pozostával približne z 300 budov.  

Väčšina z tých, ktorí prišli do Auschwitzu II,  bola poslaná priamo do plynových komôr. Nachádzalo sa ich tu až päť. Pred príchodom im Nemci dali mydlá a na budovách boli nakreslené sprchy. Ľudia si mysleli, že dozorcovia myslia na ich hygienu, opak bol však pravdou... Namiesto vody na nich pršal plyn. Po zaujímavej prehliadke bola pred nami už  len dlhá cesta domov. Temná stránka histórie stojí za poznanie. Poznanie aspoň časti utrpenia a bolesti, ktorú museli nevinní ľudia prežívať. 

Ema Lukáčová, IV.B + foto