Neprebudený nás prebudil

Predmetová komisia slovenského jazyka a literatúry zorganizovala odbornú exkurziu, návštevu Divadla Jána Palárika v Trnave s divadelným predstavením Neprebudený. 
Výber žiakov školy dňa 5.11.2019 zažil javiskové spracovanie jednej z poviedok Martina Kukučína, ktorá svojím posolstvom rezonuje určite aj v súčasnosti. Žiaci mali možnosť zážitkovou formou porovnať literárnu predlohu tvorby realistického spisovateľa s divadelnou realizáciou. Priamy kontakt s divadelnými doskami je alternatívnou didaktickou metódou a patrí ku každoročne  ponúkaným možnostiam netradičného vyučovania na našej škole. 

Mgr. Miriam Marková 

Spomínam si na ten moment, akoby to bolo včera. Pani učiteľka príde do triedy s oznamom, že sa ide do trnavského divadla. Žmurknutím oka boli obsadené všetky miesta a my sme sa už mohli tešiť na divadelné predstavenie alebo vymeškaný deň v škole.
Cesta bola ťažká, keďže sme v topánkach mali tak liter dažďa. Skrátka lejak ako sa patrí a niektorí bez dáždnika... Na všetko sme ale zabudli vstupom do divadelných priestorov. Očarila nás krása divadla s červenými honosnými farbami, veľké pódium a luxusné sedenie v zlatom prevedení. 
Na samotný začiatok predstavenia sme museli trochu čakať kvôli piešťanskej škole, ktorá aj tak nakoniec neprišla, ale na dobré sa oplatí čakať... A čo sme si odniesli z divadla? Spýtali sme sa v malej ankete.  

Tomáš Bruchatý, I.D 
Foto: Mgr. Zuzana Martišková

 

1. Aké netradičné spôsoby práce s rekvizitami ste videli?  

Stvárnenie divadelnej hry bolo nezvyčajné a zvláštne, ale zároveň originálne. Hra ponúkla veľa nepriamych obrazov (najviac nám utkvela v pamäti práca s vankúšmi, ktoré stvárňovali raz Ondrášove husi, inokedy košík, ale i vankúše pre pocit istoty domova hlavného hrdinu). 

2. Bol herecký Ondráš ako neprebudený uveriteľný? 

Dalo sa uveriť a vžiť do kože hlavného hrdinu Ondráša. Spolu s ním sme prežívali celý dej, miestami nám ho bolo ľúto. Bolo viac než jasné, že hlavná postava Ondráša nebola práve v dobrom mentálnom zdraví. Jeho správanie bolo detinské, neuvedomelé a s nepredvídateľnými reakciami. 

3. Ako hodnotíte pozitíva i negatíva sedenia na balkóne? 

Balkónové priestory divadla boli útulné a predstavovali pre nás uzavretú spoločnosť, mali sme pocit výnimočnosti v červených sedačkách so zlatými doplnkami. Vytkli by sme asi len úzky balkónový priestor na sedenie, ktorý bol nepohodlný pre malú plochu na nohy. 

4. Aké posolstvo si odnášate z divadla? 

Divadlo malo v sebe krásne posolstvo. Silné hlavne pre empatických divákov. Mohlo sa zdať, že vyvolávalo miestami chúlostivú náladu. Vždy si premyslieť, čo povedať, pretože niekedy aj nemiestna poznámka môže mať vážny dosah pre toho, komu bola určená. Odchádzali sme s myšlienkou na tragický osud chlapca, ktorý nemohol pochopiť, prečo ho Zuzka nemôže ľúbiť. Divadlo na nás urobilo naozaj dobrý dojem a zanechalo v nás pekný  zážitok. 


Katarína Chochulová, Terézia Tarinová,  Alexandra Atovičová, I.D