Park snow/v ovládli prváci

Slovo „lyžiarsky“ sa skloňovalo už dva týždne dopredu pred začatím kurzu. V deň „D“ nás počasie nemilo odprevadilo z Topoľčian, ale to nám náladu nepokazilo. Cesta do Parku snov nám ubiehala až neuveriteľne rýchlo. Keď sme zbadali prvé vločky snehu a jeden penzión stojaci vedľa druhého, vedeli sme, že sme na Donovaloch. 

Prvé lyžovanie 

Po ubytovaní, vybalení a chatovom obede sme sa mali ísť prvýkrát pozrieť na svah a rozlyžovať sa. Niekoľko metrové záveje lemovali úzky zasnežený chodníček vedúci k lyžiarskemu stredisku. Svah praskal vo švíkoch a mrazivá zima liezla za nechty. Prvé spustenie dole svahom bolo veľmi dôležité. Podľa tejto krátkej jazdy nás inštruktori rozdelili do jednotlivých družstiev. V prvom a druhom družstve boli tí najskúsenejší a najlepší lyžiari. Do tretieho a štvrtého družstva patrili tí menej skúsení alebo takmer nelyžiari. V jednotlivých družstvách sme lyžovali každý deň.  

Harmonogram lyžiara 

Po zobudení, hygiene a raňajkách nasledoval dopoludňajší výcvik, z ktorého sa každý už tešil na obed. Teplá polievka a hlavné jedlo padli presne vhod. Obedňajšiu siestu každý z nás využíval po svojom. Niektorí dospávali ráno, iní hrali karty. Spoločenské hry, spánok a popoludňajší výcvik. Nová Hoľa alebo Záhradište,  bolo jedno, kde sme lyžovali, všade bolo krásne. Perinbaba nám dopriala snehu dosť, takže nič nebolo ohrozené. Po dobrej lyžovačke, dobrá večera. Samozrejme, že sme sa len nezabávali, mali sme aj svoje povinnosti. Každý deň ešte pred večerou sme mali zhrnutie dňa a plán na nasledujúci deň všetci spolu v kongresovej miestnosti. Najlepšie zážitky sa diali po večeri v čase kultúrno – spoločenského voľna. Ale o tom zase inokedy. 

Odchod s kopou zážitkov 

Najsmutnejší bol pravdepodobne piatok, deň odchodu. Všetci sme neodchádzali len s veľkými taškami  a kuframi, ale hlavne s kopou spoločných zážitkov na celý život. Možno je to klišé, ale je to tak. 

Filip Gono, I.D
Foto: Viktória Kodayová I.A,
           Dalibor Mihalík I.D,