Svet ako veľká kniha poznania

Naše prvé kroky viedli do Európskeho parlamentu, ktorý sa však na poslednú chvíľu zmenil na Dom európskej histórie, kde sme mali možnosť vidieť artefakty od počiatku až po súčasnosť Európy. Následne sme sa rozdelili na dve skupiny. Jedni sa presunuli na historické námestie Grande-Place a druhí, milovníci hudby, do Múzea hudby. 
Na námestí nasledoval  voľný program. Dostali sme aj úlohu: individuálne nájsť symbol Bruselu,  Manneken Pis. Myslím, že tejto misie sme sa zhostili fantasticky. Zašili sme sa hneď v prvej predajni s vaflami, pretože pre hladné žalúdky je prvoradým atribútom mesta práve tento neodolateľný pokrm.  
Keď už bol hlad zažehnaný, začala naša  pátračská akcia. Po dlhej námahe a po tom, ako sme sa asi trikrát stratili, sme to našli. Záver dňa spočíval v návšteve gotickej katedrály Saint-Michel.  

Áno, aj takto sa hovorí tomuto čarovnému, kanálmi popretkávanému mestu. Plavbu nimi sme určite vynechať nemohli. S vetrom vo vlasoch sa nám pomaly vynárala jedinečná architektúra, čiže úzke domy stavané jeden na druhom. Taktiež  sme sa presvedčili o fakte, že v Amsterdame autá vo veľkej miere nahradili bicykle.  
Pri obrovskom množstve ľudí, bicyklov, zopár áut a tiež trolejbusov mi nejde nespomenúť legendárny zelený dáždnik našej pani sprievodkyne, ktorý bol pre nás v tejto situácii svetlo na konci tunela. Musím povedať. že nás neraz zachránil pred úplným stratením. Veľmi sme sa tešili aj na návštevu Múzea Anny Frankovej. ktorá sa však neuskutočnila z dôvodu vypredania lístkov. Ale aspoň sme mali väčší priestor na spoznávanie ostatných krás mesta. 

„Ak má človek  to šťastie, aby v mladosti navštívil Paríž, tak sa tam určite znovu vráti.“ Týmto výrokom začala našu návštevu Mesta lásky pani učiteľka Mgr. Jarmila Godálová. A mala pravdu. Už od prvých sekúnd sme si ho zamilovali. Prvá zastávka sa uskutočnila v čarovnom zámku Versailles. Síce nám trošku prekazilo plán počasie a dlhé čakanie v rade, napokon sme ale mali možnosť vidieť aj interiér, aj čarokrásne záhrady. 
Ďalšou súčasťou prehliadky Paríža bola moderná štvrť  La Défense. Cesta k Víťaznému oblúku bola sprevádzaná spevom piesne „Champs-Elysées“, ktorú sme sa spolu s pani učiteľkami naučili
Tiež sme sa presvedčili o tom, že náš pán šofér je dobrý vodič, pretože sa hovorí, že kto prejde okolo Víťazného oblúku trikrát bez toho, aby nabúral, si zaslúži vodičák. On to zvládol na jednotku. Večerný prevoz Parížom dopĺňaný francúzskymi piesňami v nás zanechal nezmazateľný dojem.
Nasledujúci deň sme spoznali okúzľujúce historické dominanty mesta: veľkolepú katedrálu Notre-Dame, svetoznámu galériu Louvre , Brucho Paríža, Námestie umelcov, najvyšší bod mesta, baziliku Sacré-Coeur a mnoho ďalších. Vo večerných hodinách nás autobus dopravil k ozdobe Paríža, Eiffelovej veži. Výťah nás vyviezol až na samý vrch, odkiaľ sme mali celé mesto ako na dlani. Keďže sa to všetko dialo v nočných hodinách, celá Eiffelovka sa rozsvietila. Tento pohľad nás naozaj ohúril. Celý neopakovateľný pôžitok sme upevnili ešte plavbou po rieke Seina. Myslím, že to bola ideálna čerešnička na torte spolu s momentom, kedy sa začala „Železná dáma“ trblietať a blikať tisícami svetiel. Som presvedčená, že na tento zážitok nezabudneme tak, ako aj na celú úžasnú exkurziu


Ema Králiková, II.C + foto