Hrad Devín obývali už Kelti, neskôr bol dôležitou pevnosťou a ako si všetci pamätáme z hodín dejepisu, navštívili ho i štúrovci. K týmto významným osobnostiam sme sa pridali i my. Prezreli sme si rozsiahle podhradie aj zakonzervované hradné múry, ktoré v tejto podobe snáď vydržia ešte niekoľko storočí. Pokochali sme sa medzinárodným výhľadom, priamo pred nami boli rakúske polia a veterné farmy, no a bystrý pozorovateľ pri pohľade na sever dovidel až niekam do Čiech.Tento výhľad úzko súvisel s ďalšou časťou našej exkurzie. Pretože stačilo sa pozrieť iba pod hradné bralo a spomenúť si, že ešte pred niekoľkými desaťročiami nás od Rakúska oddeľovalo jedno z najstráženejších hraničným pásiem v Európe. Železná opona.
Keď sme zišli z hradu, pri brehu Dunaja sme našli pamätník Brána slobody. Bol oltárom všetkým, ktorí pri pokuse o prekročenie hranice položili svoj život. Samotný pamätník tvoria tri betónové bloky podobajúce sa bráne, z ktorých vytŕčajú masívne pozohýnané oceľové profily. Mementom sú stopy po streľbe, ktoré pamätníku dodávajú autentickosť, pretože v miestach, kde sme sa my mohli slobodne prechádzať, sa ešte nedávno strieľalo a náboje zo samopalov pohraničnej stráže, bohužiaľ, celkovo našli až 400 ľudských bytostí, ktorým úspešne znemožnili útek z vlasti za najvyššiu cenu, cenu života.
Toto miesto bolo doslova nasiaknuté emóciami a odnášame si z neho veľa,. Hlavne poznatok, že sloboda nie je nič, čo nám padlo z neba, ale niečo, čo si naši predkovia museli najprv vydobyť a čo si my musíme neustále chrániť, aby sa už nikdy v divadle svet nespustila nijaká železná opona.
Alica Škvareninová, VIII.OG + foto
