Knihy zoradené nielen v knižnici, ale aj vo svojom srdci

Tradícia marca – mesiaca knihy

Knihy nám otvárajú bránu do svetapoznania. Mnohí z nás ich majú zoradené nielen v domácej knižnici, ale aj vo svojom srdci. Každý určite vie,že marec je venovaný knihám, nie všetci však vedia prečo.

Niečo zo života Mateja Hrebendu

 

Dňa 10.3. 1796 sa narodil Matej Hrebenda Hačavský, na počesť ktorého je od roku 1955 marec považovaný za mesiac knihy.

Mateja Hrebendu postihol ťažký osud. Vyrastal v biednych pomeroch a ako desaťročnému mu zomrela matka. Od raného detstva mu slabol zrak a ešte predtým než dospel, úplne oslepol. Napriek neľahkému údelu ho celý život sprevádzala nekonečná  láska ku knihám, ktorej sa nehodlal vzdať. Šíril osvetu o význame kníh a na svojich cestách ich zachraňoval pred pálením, vyhodením či znehodnotením, čím výrazne podporil budovanie a rozširovanie knižníc.

Často vravieval: „Nemám nič, nežiadam nič.“ Pri svojej slepote však videl oveľa viac ako mnohí cez veľké okuliare. Knihy vnímal srdcom, nie očami. Žiaľ, v 19. storočí audioknihy neexistovali, to znamená, že nejestvoval žiadny spôsob, ktorý by Hrebendovi umožnil “prečítať¨ si knižku. Preto mnoho ráz oslovil náhodných ľudí, ktorí mu boli ochotní čítať. Prispel k popularizácii kníh a nepochybne si zaslúži svoje miesto v našej národnej pamäti. Jeho meno dnes nesú Knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote.

Ilustrácia: Lucia Petríková, II.OG

 

Tvorivá hodina slovenského jazyka

Tieto zaujímavosti zostavili na hodinách literárnej výchovy žiaci II. OG triedy. 

Okrem nich si každý žiak prečítal antológiu poviedok pre deti a násťročných podľa vlastného výberu, pravidelne vychádzajúcu vo vydavateľstve Perfekt.  Dve poviedky, ktoré boli preňho čitateľsky najpútavejšie, spracoval formou prezentácie a predstavil ich svojim spolužiakom v triede, tak aby aj oni dostali chuť prečítať si ich. 

Najväčší úspech získali poviedky: Všetky pekné baby sú blondínky, Imidž je nanič, Leto plné zázrakov, My nie sme žiadne céčka, Ako si vychovať brata, Všetci sme na jednej lodi a Kráľovná. 

Žiaci II. ročníka OG sa zhodli v názore, že poviedky im boli veľmi blízke, ponúkli im autentické príbehy, v ktorých hrdinovia riešili podobné problémy ako oni. Rozhodli sa, že budúci rok sa zapoja do spolupráce s vydavateľstvom Perfekt, stanú sa súčasťou tímu hodnotiaceho súťažné poviedky. 

Text a fotogaléria: Mgr. Miriam Sedláčeková a žiaci II.OG