Malí-veľkí vedci

27. 11. 2019 sa na mňa všetci už od skorého rána zvláštne dívali.  Najprv otec, ktorému nejako nešlo do hlavy, že do školy beriem ten starý elektromotor z práčky, čo tam v rohu dielne už dlhé roky zapadá prachom. Ani tetuškám na zastávke sa chalan s elektromotorom pod pazuchou nejako nepozdával, o autobusárovi ani nehovoriac. Nuž, skrátka nevedeli to, čo som ja vedel, a prečo som to 7 kilové hebedo trepal do školy.  

U nás na gymnáziu sa totiž konalo Žiacke vedecké sympózium. Naša škola sa nedala zahanbiť a tiež sme prezentovali niekoľko projektov, moja trojica napríklad elektromotory. Mali sme všetko, čo k tomu treba: motor z práčky, prekrásne navrhnutý plagát a model motoru postavený z Merkuru (pre tých skôr narodených, to je také skoro Lego, ale kovové a skrutkovacie). Okrem nás bola veľmi zaujímavá prezentácia „V lete na saniach“ ako všetci tušíte, áno, bola o trení. Ani chemici sa výzvy nezľakli a prezentovali najrôznejšie prírodné rastlinky, bylinky, výrobky z nich a ich účinné látky.  

Tentokrát  však gympláci neboli hlavné hviezdy, takpovediac o nás ani nešlo. Ako už názov napovedá, bolo to Žiacke vedecké sympózium a my sa mimoriadne pyšne titulujeme stredoškolákmi. V skutočnosti to bola akcia, ktorú si pod krídla zobrala topoľčianska radnica a náš gympel poskytol priestory a organizačne akciu zabezpečil. Nuž a pre koho? Pre našich malých kamarátov, žiakov základných škôl, ale nedajte sa pomýliť. Tí špunti sú často múdrejší odo mňa. Mohli sme vidieť viaceré mimoriadne zaujímavé projekty. 

 Začínajúc pokrokovými ekologickými riešeniami a končiac 3D tlačiarňou zostrojenou len tak doma. V skutku, tieto „deti“ už v ranom veku idú príkladom svojmu okoliu, učia svojich spolužiakov (a niekedy aj rodičov), sú motivovaní a robia to, čo ich baví. A to je úžasné, mimoriadne úžasné. Vidieť, že nám na ZŠ vyrastá nová generácia takýchto gymnazistov, zanechá na srdci taký čudne-príjemný hrejivý pocit.

 Ale späť k téme, detičky sa nám teda rozložili na jednotlivých laviciach a prezentovali svoje projekty a postupne ich jeden po druhom navštevovala porota, ktorá nakoniec vyhodnotila tie najlepšie. V tento deň sme vlastne vyhrali všetci, deti, učitelia i celá naša spoločnosť. Pretože, jeden múdry človek (uhádnete kto?)  raz povedal: „Žiak nie je čaša, ktorú treba naplniť, ale fakľa, ktorú treba zapáliť.“ A v ten sychravý jesenný deň u nás v škole horelo mnoho jasných plameňov v tom veku, keď ešte ten môj iba tlel. 

Šimon Krošlák, VIII.OG
Foto: Mgr. Marián Kišac