Výročie Štefánika

Cesta od chlapca k diplomatovi 

     Politik, diplomat, letec, astronóm, cestovateľ, fotograf, generál francúzskej armády, spoluzakladateľ prvej Československej republiky, prvý československý minister vojny. Narodil sa však ako obyčajný človek,   21. júla 1880 v Košariskách, do rodiny evanjelického farára Pavla Štefánika ako šieste dieťa.           Už počas detstva a študentských rokov vynikal svojou inteligenciou. Po lýceu v Sarvaši začal študovať stavebné inžinierstvo v Prahe. Štúdium ho však nebavilo. Štefánika totiž fascinovalo niečo celkom iné, hviezdy. Preto prestúpil na astronómiu a matematiku na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. A práve tu, na prednáškach filozofie, začala jeho spolupráca s Tomášom Garrigueom Masarykom. Vtedy zrejme nik netušil, že táto spolupráca vyústi do prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov.
      Svoje zahraničné cesty začal hneď po univerzite, keď odišiel pôsobiť na francúzske observatórium v Meudone. Kvôli pozorovaniu hviezd sa Štefánik dostal aj na Mont Blanc, do Španielska, do Ameriky, na Tahiti či na ostrov Vavau v Tichomorí.
     Rok po začiatku prvej svetovej vojny vstúpil Štefánik do francúzskej armády. Tu vraj upútal svojou odvahou, vynaliezavosťou a chladnokrvnosťou. Jeho doménou bolo letectvo – že by mal ako pilot bližšie ku hviezdam? V období troch rokov sa mu podarilo postúpiť z pozície desiatnika až na post brigádneho generála.
     Štefánikovi sa podarilo nadviazať kontakty s francúzskymi politikmi, ktorých informoval o ťažkých podmienkach Slovákov v Uhorsku a v roku 1916 po boku T.G. Masaryka a Eduarda Beneša založil Československú národnú radu v Paríži, kde zastával funkciu podpredsedu. Štefánik taktiež stojí za vznikom dobrovoľných vojenských jednotiek zahraničného odboja, Československých légií.
     Štefánikov sen o tom, že na konci vojny sa Rakúsko - Uhorsko rozpadne a vzniknú nové slobodné štáty, nadobudol skutočnosť 28.10. 1918, keď po mnohých rokoch boja za národnú slobodu uzrela svetlo sveta prvá Československá republika. Krátko po vzniku nového štátu povedal: „Teda Česi a Slováci sú konečne slobodní. Som spokojný sám so sebou. Mohol by som pokojne zomrieť.¨ Vyslovil to netušiac, že mu zostáva už len pár mesiacov života. 
     Štefánikova hviezda zhasla 4.mája 1919 pri leteckej havárii neďaleko Ivanky pri Dunaji. Zomrel krátko pred svadbou s Taliankou Giuliettou Benzoni. Nehoda lietadla nie je dodnes s istotou objasnená. Štefánik na územie Československa, o ktorého vznik sa vo veľkej miere zaslúžil, nikdy živý nevstúpil. 
     Miesto posledného odpočinku našiel na vrchu Bradlo pri Brezovej pod Bradlom, blízko jeho rodných Košarísk. Odtiaľ sa zo svojej mohyly díva na krajinu, kde jeho pamiatka žije aj sto rokov po smrti. A ako povedal sám Milan Rastislav Štefánik: „Žil som krásny život. Prežíval som večnosť v sekundách.¨   

Barbora Gallová, I.C 

100 rokov od úmrtia Milana Rastislava Štefánika

Prednášku na tému 100 rokov od úmrtia Milana Rastislava Štefánika lektorovala naša bývalá žiačka Lucia Škvareninová, predsedníčka klubu Milana Rastislava Štefánika v Trenčianskych Tepliciach. 

Foto: RNDr. Milan Krajčík