Výročie prvej republiky

28.6.1914 bol v Sarajeve zavraždený následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d´ Este spolu s manželkou. Sarajevský atentát sa stal bezprostrednou zámienkou pre rozpútanie 1. svetovej vojny, ktorá vypukla 28.7.1914. Vypuknutie 1. svetovej vojny otvorilo aj pre slovenský národ možnosť oslobodiť sa spod národnostného útlaku Rakúsko-Uhorska.

Cesta k slovenskej štátnosti nebola ľahká. Zápas o vytvorenie československého štátu začal v zahraničí, v Anglicku, vo Francúzsku, v USA a Rusku na čele s trojicou osobností: Tomášom Garrique Masarykom, Milanom Rastislavom Štefánikom a  Edvardom Benešom. Veľkú zásluhu na vzniku samostatnej ČSR majú československé légie, ktoré bojovali na strane Dohody.

Slovenskí politici v Uhorsku nemali pod maďarizačným tlakom možnosti na verejnú činnosť, pracovali v ústraní. V priebehu roka 1918 sa aj tu začal formovať organizovaný odpor proti Rakúsko-Uhorsku. Aktívne sa zapojili Andrej Hlinka, Vavro Šrobár, Matúš Dula, Ivan Dérer, Ferdiš Juriga a ďalší.

Ráno 28.10.1918 sa v Prahe rozchýrilo, že minister zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska podpísal vojenskú kapituláciu. Pražania vyšli do ulíc, so zápalom strhávali staré štátne symboly a odstraňovali všetko, čo monarchiu pripomínalo. V ten istý deň bol v Prahe vyhlásený nový samostatný štát, Československá republika.

30. 10. 1918 bola v Turčianskom Sv. Martine prijatá Martinská deklarácia. Slovensko sa ňou prihlásilo k spoločnému štátu s Čechmi.

Mgr. Helena Kopecká

Počas dvoch septembrových týždňov bola v priestoroch Gymnázia v Topoľčanoch pri príležitosti 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a 100. výročia vzniku Československej republiky prezentovaná výstava Nadácie Milana Rastislava Štefánika Roky bojov, obetí a nádejí (1914 - 1920).

Slávnostné otvorenie výstavy sa uskutočnilo 5.9.2018. Na jej otvorení sa zúčastnili PhDr. Ferdinand Vrábel z Ústavu politických vied SAV, Ing. Pavel Šesták z Nadácie M. R. Štefánika, PhDr. Blažena Šmotláková, riaditeľka Tribečského múzea v Topoľčanoch, Mgr. Ondrej Godál, historik múzea, PhDr. Katarína Beňová, Krúžok historikov SHS v Topoľčanoch a žiaci našej školy.

Vzácnych hostí privítala Ing. Katarína Shánělová, zástupkyňa riaditeľky školy. Výstavu tvorilo 15 panelov a sprevádzali ňou seminaristi z dejepisu Magdaléna Martišková, VII.OG a Patrik Šantora, III.A. Priblížili žiakom udalosti 1. svetovej vojny, zahraničné akcie Slovákov a Čechov po vypuknutí prvej svetovej vojny, pôsobenie našich légií v Rusku, vo Francúzsku, v Taliansku, významné dokumenty o budúcom československom štáte - Clevelanskú dohodu, Pittsburskú dohodu a Washingtonskú deklaráciu, aj významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o vznik ČSR. Osobitnú pozornosť venovali podielu M. R. Štefánika v boji za slobodu v rokoch prvej svetovej vojny.

Okrem žiakov nášho gymnázia výstavu navštívili žiaci strednej zdravotnej školy, aj žiaci základných škôl.

Mgr. Helena Kopecká
Foto: Mgr. Marián Kišac 

Keď sme sa 4. októbra 2018 chystali na dejepis, bolo nám povedané, že ideme do Tribečského múzea. Prirodzene nikto neprotestoval, vždy sme radi, keď odchádzame zo školy.  

V múzeu nás s radosťou privítala pani sprievodkyňa, ktorá nás zaviedla do priestorov výstavy. Prvé, čo sme mali možnosť vidieť, boli listiny. Boli v nich popísané zločiny ľudí v prvej republike. Pri listinách sme nijak dlho neboli, na to nás príliš zaujali železničné prístroje minulého storočia, hlavne železničná drezina.

Sprievodkyňa poukázala na jeden zhrdzavený prístroj s otázkou, či vieme, na čo slúžil. Po beznádejných troch minútach náhodných odpovedí povedala, že slúžil na označenie cestovných lístkov.

V poslednej miestnosti výstavy boli predmety týkajúce sa školy, domáce potreby, obleky a zbrane. Najväčšiu pozornosť pritiahli školské ťaháky z čias našich prastarých rodičov. Zhodli sme sa, že ťahákové techniky sa za sto rokov veľmi nezmenili.

Pri pohľade na vystavené staré školské lavice sme boli radi za tie, ktoré máme dnes. Ešte vďačnejší sme boli za dnešné perá, stačilo nám vidieť písacie brká v kalamároch vbudovaných do lavíc.

Bolo zaujímavé vidieť, aké pokroky urobilo Slovensko v oblasti techniky a školstva. Žiaci si vedia len zhruba predstaviť, ako sa žilo pred sto rokmi. Vďaka tejto výstave sme si to priblížili.

Natália Václaviaková,Viktória Králiková, II.D

http://www.teraz.sk/fotodennik/vystava-v-topolcanoch/234081-fotografia.html 

30.október  bol v tomto roku (2018) na Slovensku vyhlásený za mimoriadny štátny sviatok. Celý slovenský národ si pripomínal udalosti z 30. októbra 1918.           

30. októbra 1918 sa v Turčianskom Sv. Martine konalo verejné zhromaždenie, kde sa verejne ustanovila Slovenská národná rada a prijalo sa vyhlásenie, ktoré sa nazýva Deklarácia slovenského národa - Martinská deklarácia. Malo charakter štátoprávneho dokumentu, ktorý oficiálne zrušil zväzok slovenského národa s Uhorskom a Slováci sa prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Tento významný deň sa rozhodla pripomenúť  žiakom aj Žiacka školská rada na našej škole.  

Sofia Correia, predsedníčka ŽŠR, pripravila prezentáciu o tejto významnej udalosti. Formou rovesníckeho vzdelávania bola prezentovaná žiakom. Na lektorovanie sa podujali ďalší členovia ŽŠR Ivana Kasalová, Nela Šmatláková, Tomáš Krištof a Barbora Mokranová. Vysvetľovali žiakom situáciu na Slovensku, kedy a za akých okolnosti bola prijatá táto významná deklarácia. Žiakov zaujal aj fakt, že na Slovensku o vyhlásení ČSR 28.10. 1918 v Prahe nič nevedeli. Do veľkej miery to bol  dôsledok prísnej tlačovej cenzúry. Martinská deklarácia tak bola prijatá nezávisle od udalostí v Prahe a stala sa rovnocenným dokumentom k pražskému vyhláseniu Československej republiky. 

Sofia Correia, IV.A
Foto: Mgr. Marián Kišac 

28.11.2018 sa trieda I.D zúčastnila odborného seminára, ktorý organizovalo Tribečské múzeum v Topoľčanoch, Historický ústav SAV a Krúžok historikov SHS v Topoľčanoch. Historici múzeá Mgr. Bohuš Sasko, Mgr. Ondrej Godál a PhDr. Mário Žáčik priblížili žiakom málo známe udalosti roku 1918. Žiakov najviac zaujali udalosti v Topoľčanoch, ako sa vtedy žilo, ako Topoľčany vyzerali, aj na akých autách sa vtedy vozili. Dozvedeli sa aj to, že Topoľčany navštívil aj prvý prezident ČSR T. G. Masaryk.

Mgr. Helena Kopecká 

Mestá Topoľčany a Topoľčianky si mnohí doteraz zamieňajú alebo ich stotožňujú. Topoľčany, ktoré sa ešte aj v prvých rokoch po vzniku Československej republiky nazývali Veľké Topoľčany, boli súčasťou Nitrianskej župy, zatiaľ čo Topoľčianky s názvom Malé Topoľčany, letné sídlo prezidenta Masaryka, patrili do Tekovskej župy. 

Topoľčany sa stali zastávkou prvého prezidenta na jeho ceste po Slovensku v lete 1930. Z Topoľčianok, kde v tom čase trávil dovolenku, si prišiel v pondelok 18. augusta 1930 prezrieť Západoslovenskú hospodársko-priemyslovú a kultúrnu výstavu.

Za zvukov fanfár z Libuše a prevolávania na slávu vystúpil pán prezident o 16.00 pred štátnou meštianskou školou z auta. Prešiel slávobránou v sprievode svojej dcéry a predsedníčky Čs. červeného kríža Alice Masarykovej, ministra vnútra Dr. Juraja Slávika s manželkou a svojho osobného tajomníka Antonína Schenka. Za ňou ho čakali zhromaždení hostia, medzi inými aj bývalý poslanec Dr. Ján Halla v zastúpení krajinského prezidenta a podplukovník Silvester Bláha za zemského četníckeho veliteľa. Tu ich privítal v prvom rade okresný náčelník Dr. František Fabian.

Na pôde mesta sa pánovi prezidentovi prihovoril starosta Ferdinand Markovič slovami: „Pane prezidente, som šťastný, že mám česť pri tejto príležitosti tak vzácneho hosťa privítať. Preto prosím, dovoľte mi, aby som v mene všetkého obyvateľstva našej obce prevolal, buďte nám vítaný!“ Pán prezident odpovedal: „Ďakujem, už sa dobre cítim.“

Kytice kvetov pánovi prezidentovi i jeho dcére Alici odovzdali dve malé dievčatká, žiačky miestnej štátnej ľudovej školy

Tatiana Švarcová a Viera Vozáryová. „Po uvítaní odobral sa pán prezident prezrieť si jednotlivé objekty výstavy, kde venoval takmer každému stánku veľký záujem a vyslovil sa o celej výstave veľmi pochvalne. Po prehliadke výstavy za jasotu obecenstva odobral sa prezident so svojím sprievodom o 18. 00 do Topoľčian.“

O bezpečnosť vzácnych hostí sa starali četníci topoľčianskej stanice na čele s veliteľom Františkom Streiblom a okresný veliteľ Jozef Tomes, ktorí nezaznamenali žiadne incidenty. V pamätníkoch četníckych staníc sa zhodne konštatovalo, že do Topoľčian prišlo obrovské množstvo ľudí z mesta i ďalekého okolia, ktorí vrelo prejavovali oddanosť hlave štátu i ČSR.

Autorka Helena Grežďová, MV SR, Štátny archív v Nitre, pracovisko Archív Topoľčany
fotografie: Kronika Štátnej meštianskej školy v Topoľčanoch 

Pri príležitosti viacerých výročí v roku 2018 sa PK DEJ-OBN rozhodla pripraviť malú výstavu vo forme troch nástenných panelov. Na nich bola vytvorená časová priamka od najstarších čias po súčasnosť s udalosťami, ktoré sa diali v rokoch končiacich číslicou „8“ a postupne smerovali k vytvoreniu samostatnej Slovenskej republiky.  

Udalosti boli doplnené obrazovým materiálom s dobovými listinami, portrétmi osobností a mapami.Panely sa stretli so záujmom žiakov počas Dňa otvorených dverí. Naši žiaci mali možnosť bližšie sa oboznámiť s výstavou v posledný decembrový školský týždeň počas hodín dejepisu.  

Mgr. Marián Kišac + foto