Ako som „zvozil“ Nórov alebo beseda s Ondrejom Sokolom nielen o Nórsku a autobusoch...

Literárna cena Literárna cena René - Anasoft litera gymnazistov podporuje čítanie mladých. Ako som vozil Nórov od Ondreja Sokola je jedna z piatich nominovaných kníh v tomto ročníku. Táto kniha od vydavateľstva Eruditio sú zábavné a bizarné zápisky vodiča autobusu zo severu Európy.

Ondrej Sokol (1980)

pracoval ako vodič vo viacerých krajinách, momentálne opäť vozí autobusom Nórov. Ako autor dal o sebe vedieť blogmi, ktoré sa stali takými úspešnými, že vyšli knižne a autor pracuje aj na ďalšom pokračovaní, ktoré vyjde o pár dní. Z prvej časti sa predalo viac ako 10 000 exemplárov, čo je na slovenské pomery viac ako veľký úspech. Keď sme si mali zvoliť, koho z pätice vybraných autorov v cene René pozveme na besedu k nám, jednoznačne zvíťazil práve Ondrej Sokol.  

Beseda sa konala 14.10.2019 v zborovni našej školy a zúčastnili sa jej žiaci I.D a III.D, spolu s ďalšími záujemcami z radov čitateľov zapojených do tohto celoškolského projektu. Na moderátorskú stoličku si sadla Kristína Gulišová (III.D), besedu prednesom spestril Patrik Janjic (IV.OG). Autor sám o sebe tvrdí, že je introvert, ale veľmi ochotne a s humorom sebe vlastným odpovedal nielen na otázky moderátorky, ale aj nás ostatných. . Mali sme možnosť nahliadnuť do vzdialenej krajiny na severe, spoznať naturel ľudí, ich zvyky, prednosti i zápory, dozvedieť sa niečo o iných tradíciách, porovnať Nórsko so Slovenskom skrz viaceré oblasti, ale aj pozrieť sa bližšie na život Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí. 

Kniha je zábavným, ale i poučným čítaním a nečudujeme sa, že jej cieľovou skupinou sú prakticky všetci, od tínedžerov po najstaršie publikum. Každý si v nej nájde niečo. Ako povedal sám autor: „Keď sa deje niečo bizarné, nie je mi do smiechu, obvykle to príde až potom. Často sa aj pri tom pretavovaní na papier vôbec nesmejem. Ale vychádzam z toho, že väčšina ľudí sa baví na cudzom utrpení.“ Jeden z porotcov ceny René Anasoft litera knižku zhodnotil takto: „Ondrej Sokol si v knihe Ako som vozil Nórov volí žoviálneho rozprávača, ktorý s nadhľadom zobrazuje peripetie prisťahovalca medzi prisťahovalcami, Slováka pracujúceho na periférii Nórska. Čiastkovými príhodami s politicky nekorektným, ale prívetivým humorom načrtáva väčší obraz, v ktorom dôležitejšie ako rozdiely medzi ľuďmi sú veci, ktoré ich približujú k sebe. Prináša tak typ aktualizujúceho a prístupného populárneho memoáru jemne presahujúceho mimoestetickú žánrovosť.“  

Na záver besedy sme nášmu hosťovi odovzdali malú pozornosť, obraz topoľčianskeho autobusu s logom našej školy, ktorý namaľovala Diana Jakubíková (III.D), pohostili ho domácimi koláčmi a poďakovali za zaujímavé rozprávanie, ktoré iste bude mať pokračovanie. Veď nová knižka Ako som vozil Nórov II.  vychádza už o pár dní.  

Magdaléna Martišková, VIII.OG
Foto: Mgr. Zuzana Martišková 

Zaznelo na besede

Stalo sa vám niekedy, že ste zle odbočili alebo nepoznali smer?

Bolo to na nejakom turistickom zájazde, ale väčšia časť osadenstva autobusu nepoznala cestu, takže si mysleli, že idú správne. Dôležité je nedať na sebe nič znať.

Mali ste nejakú dopravnú nehodu alebo nejaké zlé skúsenosti s losom?

Losy sú veľmi „sprosté“, neinteligentné zvieratá. Stoja pri ceste, pozerajú sa na autá, autobusy a ani sa nepohnú. Vidia, že je vozidlo vo veľkej rýchlosti,ale stoja na mieste. A zrazu, keď je auto päť metrov od nich, tak im v hlave blikne kontrolka, „teraz je najvhodnejší čas prejsť na druhú stranu.“Osobne sa mi, našťastie, nič také nestalo

Mali ste skúsenosť s čiernymi pasažiermi?

Áno,mal. Kedysi som to bral poctivo a vyhadzoval ich, no teraz to už neriešim.Nestojí mi to za tie nervy a na to je tam revízor.

Čo jedávate na dlhých cestách?

Tyčinky a nutričné drinky, ale musel som navštíviť lekára, spôsobovalo mi to zdravotné problémy...snažím sa variť doma, lebo jedlo je v Nórsku drahé.

Ako trávite čas na Slovensku?

Každé štyri mesiace strávim tu, musím vybaviť potrebné veci, ale všetko dlho trvá,lebo chýba systémovosť, takže potom sa už teším na Nórsko.

Aká humorná situácia sa vám stala? V knihe ich popisujete viac.

Raz som išiel s turistami pozrieť polnočné Slnko, keďže na severe Nórska bol polárny deň. Jeden Brit sa išiel sťažovať, že polnočné Slnko je presne to isté Slnko, aké svieti počas celého dňa a chcel vrátiť peniaze za zájazd.

Ale je jedna z nich taká, ktorá vás presvedčila, že ľudská hlúposť naozaj nemá hraníc?

Čo sa týka ľudskej hlúposti, keď si myslím, že už dosiahla svoje dno, vždy sa nájde niekto, kto ma presvedčí o opaku.

Oplatí sa ženám vycestovať za Nórmi?

Ale áno. Osem žien z môjho okolia si našlo Nóra...v opačnom garde to neplatí, mužom sa neoplatí vycestovať za Nórkami, nepoznám nikoho zo svojho okolia, kto by mal za ženu Nórku.

Akí sú Nóri? Sú lepší alebo horší ako Slováci?

Ťažko povedať, ale určite sú drzejší než Slováci...ale majú rešpekt voči cudzincom.

Ako dlho žijete v Nórsku?

Už 12 rokov.

Plánujete vydať aj druhú knihu?

Keď som vydal prvú knihu, povedal som si, že nikdy viac a budúci piatok vychádza druhá.(18.10.2019, pozn. redakcie)

Čakali ste, že bude mať vaša kniha taký úspech?

Vôbec nie, očakával som, že si knihu kúpia moji príbuzní a blízki a možno zopár iných ľudí. No opak bol pravdou. Prvých 300 výtlačkov sa predalo ešte skôr, než bola kniha pokrstená.

 

Pýtali sa žiaci I.D

Ondrej Sokol: Ako som vozil Nórov
Úryvok z knihy

Je november roku pána 2007, piatok, 13:30 a ja prichádzam do garáží firmy, ktorá mňa a tucet ďalších Slovákov po šesťtýždňovom kurze nórčiny (viem povedať ako sa volám a ktorá je moja obľúbená farba) zamestnala ako vodičov regionálnej autobusovej dopravy v západonórskom meste Stavanger. Vlastne vo vedľajšom meste Sandnes, ale to je nepodstatný detail. Firme dobieha posledných pár mesiacov jej existencie – prehrala výberko na prevádzkovanie dopravy v oblasti a od januára naše linky preberie konkurencia. Kopa zamestnancov už zutekala na nové fleky a my ostatní makáme ako fretky, a aj tak je bežné, že niekoľko desiatok spojov denne nemá kto odjazdiť a každý na to kašle, lebo však čo nám môžu, zrušia nám kontrakt? Mám za sebou tri hodiny v rannej špičke, denne som v práci 14-16 hodín a trpím ťažkým spánkovým deficitom. Prvé, čo mi udrie do očí, je že na dvore, kde by mal byť môj autobus, stoja len tri bicykle a dvaja šoféri, čo už mali byť dávno vonku. U dispečera dopytujem vozidlo a dozvedám sa, že žiadne nemáme, ale som v poradí, no tak jeden spoj vynechám, no a čo,  a nech si idem dať kávu.Idem si dať kávu a dúfam, že sa nikto nebude chcieť socializovať.