Dnešná doba si vyžaduje nielen vedomosti, ale aj ľudskosť

Na škole sme počas tohto školského roka privítali viacero nových tvárí v radoch pedagógov a odborných pracovníkov školy. Jednou z nich je aj naša nová školská psychologička, PaedDr. Natália Peciarová, ktorú sme sa vám  rozhodli predstaviť. 

Dobrý deň, keďže ste na škole len pár mesiacov, ktoré sa stále nesú v znamení covidu a dištančného vzdelávania, veľa žiakov ešte nemalo možnosť vás spoznať osobne. Čo by ste nám povedali o sebe?  

Som rada, že aj napriek tejto zložitej situácii sa mi podarilo už aj viackrát nahliadnuť do každej triedy. Som vďačná za akúkoľvek možnosť dostať sa bližšie k vám, žiakom, porozprávať sa o tom, čo vás zaujíma, ako sa máte, čo vás trápi... Podarilo sa nám zrealizovať množstvo skupinových aktivít zameraných na posilnenie triedneho kolektívu, rozprávali sme sa o tom, ako sa ľahšie učiť, ako zvládať stres, či aké povolanie / voliteľné predmety si vybrať... Takže verím, že tak ako ja postupne spoznávam vás, tak ste zaregistrovali aj vy mňa. Bola by som rada, aby ste ma vnímali ako človeka, ktorý je tu pre vás, či prežívate radosť alebo smútok. Ak mi dáte svoju dôveru, urobím všetko pre to, aby som vás nesklamala.  

Ako si spomínate na svoje študentské časy? Aké školy ste navštevovali, aké vzdelanie získali?  

Na moje študentské časy spomínam veľmi rada. Po skončení gymnázia v Bánovciach nad Bebravou som vyštudovala učiteľstvo anglického jazyka a psychológie na UKF v Nitre. Pokračovala som štúdiom školskej psychológie na UK v Bratislave, kde som neskôr vyštudovala aj špeciálnu pedagogiku. Okrem toho som absolvovala množstvo  študijných pobytov v zahraničí, napr. vo Veľkej Británii, Írsku, Malte, Španielsku...Tí, ktorí ma poznajú, vedia, že som večný študent. Rada objavujem nové možnosti ako pracovať so žiakmi, či už v rámci vyučovania angličtiny, alebo v rámci školskej psychológie.   

Prečo ste sa rozhodli pre prácu psychológa?  

Od malička som túžila stať sa učiteľkou alebo lekárkou. Nakoniec som sa rozhodla pre učiteľstvo v kombinácii so psychológiou. Začínala som ako učiteľka na základnej škole, neskôr som pôsobila na inom gymnáziu, kde som nielen vyučovala angličtinu a psychológiu, ale venovala som sa aj výchovnému a kariérnemu poradenstvu, až  som sa prepracovala ku školskej psychológii. Som presvedčená, že dobrý učiteľ musí byť nielen odborníkom v tom, čo učí, ale musí byť aj dobrým psychológom. Na práci psychológa sa mi páči poznávanie a objavovanie toho, že každý z nás je iný, každý má svoje radosti i starosti, ktoré si ukrývame vo svojom vnútri.     

Čo vás na tomto povolaní najviac baví, zaujíma, motivuje? 

Rada pomáham iným. Niekedy stačí, keď si vás niekto vypočuje a hneď sa cítite lepšie. Veď nie nadarmo sa vraví, že zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť, zdieľaný smútok je polovičný smútok. Každý máme svoj individuálny, jedinečný príbeh a práve tieto ľudské príbehy ma fascinujú. Môj prístup je postavený na princípoch pozitívnej psychológie, rozvoji dobrých medziľudských vzťahov, vzájomnej spolupráce a podpore duševného zdravia.  

Okrem práce psychologičky sa venujete aj učeniu angličtiny. Lepšie sa vám pracuje so žiakmi z pozície psychológa alebo učiteľa? 

Dobrá otázka... Myslím, že obe pozície mám rada úplne rovnako. Každá z nich mi dáva iný pohľad na žiaka a to sa mi na tom páči najviac. Prácu učiteľa považujem za rovnako dôležitú ako prácu psychológa. Uznávam rovnováhu medzi klasickým prístupom v škole, ktorý je zameraný na vedomosti a rozvoj psychicky odolnej, zdravej a šťastnej osobnosti. Takej, ktorá je múdra, no zároveň aj psychicky odolná a charakterovo silná. Dnešná doba si totiž vyžaduje nielen vedomosti, ale aj ľudskosť, pochopenie, duševné zdravie a psychickú odolnosť.   

A čo voľný čas? Ako ho vypĺňate? 

Prácou alebo štúdiom odbornej literatúry... Ale samozrejme si vždy nájdem čas na svoju rodinu i na seba. Milujem prírodu, prechádzky v nej, príjemnú hudbu, šport...  

Keďže sa pohybujete v školskom prostredí a pracujete s mládežou, ako vnímate dopad pandémie na ich psychické zdravie a pohodu? 

Žijeme v ťažkej dobe. Ešte sme sa nespamätali z pandémie a už sme sa ocitli v ďalšej náročnej situácii. Mám na mysli vojnu, ktorá vypukla pár kilometrov od našich hraníc. My dospelí  máme mnohokrát problém ustáť všetky tie negatívne okolnosti, ktoré sa stali súčasťou našich životov. Mladí ľudia sú, samozrejme, ešte zraniteľnejší. Niet pochýb o tom, že pandémia zhoršila psychický stav nielen detí a mládeže, ale aj dospelých. Ako učiteľka vnímam slabšiu úroveň vedomostí, narušenie študijných návykov, zníženie motivácie... Ako psychologička vnímam zhoršenie duševného stavu žiakov, prežívanie strachu, úzkosti, depresie, poruchy koncentrácie, nedostatočné sociálne zručnosti, ťažkosti v komunikácii... Mnohí mladí ľudia majú problém porozprávať sa osobne, ľahšie sa im komunikuje cez správy, chat... Niekedy mám pocit, že mobily majú mladí  prirastené k dlaniam. Tiež som si všimla, že súčasnej mladej generácii často chýbajú základné prejavy slušnosti, vedieť sa pozdraviť, poprosiť, poďakovať, ospravedlniť sa...  

Vedeli by ste dať našim čitateľom nejaké rady, ako zvládať ťažšie dni v škole, ako bojovať so stresom a nervozitou počas testov či pri skúšaní? 

Každý z nás je iný. To, čo pomáha jednému, u iného nemusí fungovať. Vždy preto radím, aby si každý sám na sebe vyskúšal, čo mu najviac pomáha. Existujú rôzne techniky na zvládanie stresu, stačí si vybrať, natrénovať a používať v praxi. Dôležité je naučiť sa vnímať svoje telo, ako sa cítim, keď som v strese, ako sa stres u mňa prejavuje... Taktiež je dôležitá práca s dychom. Dych je základ zvládania stresu. Vraví sa, že dych je mostom medzi telom a mysľou. Preto je fajn naučiť sa uvoľniť cez dych. Veľmi tiež pomáha humor, spomenúť si na niečo príjemné, porozprávať sa so spolužiakmi... Tých možností, ako to zvládnuť, je veľmi veľa. Som šťastná, že sa nám v škole podarilo zriadiť relaxačnú miestnosť, ktorá slúži práve na to, aby sa tu žiaci naučili rôzne techniky zvládania stresu a relaxácie. Je určená pre menšie skupinky žiakov, príp. na individuálne relaxačné cvičenia. Stačí prísť vyskúšať...  

A na záver otázky na odľahčenie, aký je váš obľúbený film či seriál? Akú knihu by si podľa vás mal každý prečítať? 

Najradšej mám klasické slovenské a české komédie. Čo sa týka kníh, mám veľa takých, ku ktorým sa rada vraciam a ktoré by mali byť, podľa mňa, v zozname povinnej študijnej literatúry. Napríklad kniha Miluj svoj život od Louise Hayovej, knihy Dala Carnegieho Päť základných ľudských zručností alebo Ako sa zbaviť starostí a začať žiť, tiež Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Ako návod na šťastné partnerské vzťahy, prípravu na manželstvo a výchovu detí odporúčam knihu Jiřiny Prekopovej Rodina žije z lásky. Tých skvelých kníh by som dokázala vymenovať ďaleko viac. Priznám sa, že aj ja som spolupracovala na vydaní knihy, ktorej autorom je môj brat. Vyšla minulý rok a je určená vašej vekovej kategórii. Má názov Návod na zmenu osudu – Príručka k úspešnému a šťastnému životu. Môj brat v nej opisuje svoju životnú cestu k úspešnému podnikaniu a rozvoju vlastnej osobnosti. Z môjho pohľadu je to tiež veľmi inšpiratívna kniha.   

Ďakujeme za príjemný rozhovor. Sme radi, že sme sa mali možnosť o vás dozvedieť viac a veríme, že vzájomná spolupráca nás, žiakov, s vami, bude úspešná a prínosná pre obe strany.

Ja ďakujem za možnosť povedať vám niečo o sebe a mojej práci. Prajem vám všetkým veľa energie a chuti do učenia, veľa spokojnosti a radosti zo života.

Zhovárala sa Kristína Kyseľová, III.D

Foto:  Mgr. Miriam Marková