Dovidenia, redaktori!

Najskôr by sme mali povedať našim čitateľom, v akej oblasti ste pomáhali pri tvorbe časopisu?

L.V.: Oficiálnym názvom mojej náplne v práci so školským časopisom by bolo, myslím si, že grafická úprava tlačenej verzie časopisu. V skratke jednoducho povedané prenášal som články od našich redaktorov a pripájal k nim fotografie a ilustrácie do programu Publisher, v ktorom je celý časopis tvorený.  Mal som na starosti nadpisy, odseky, riadkovania, písmo, rubriky, prvú a poslednú stranu, obsah, výzor strán a hromadu ďalších malých vecí a keď  sa všetky dajú dohromady, vznikne Gymplák. Napriek faktu, že v podstate tvorím výsledok celého časopisu, väčšinou sa to netýka písania článkov, ale upravujem už hotové texty a podieľam sa na tvorbe nadpisov. Ukazuje to, že všetci robíme niečo iné, ale všetko je rovnako dôležité pre vznik nášho časopisu.   
D.J.: Do časopisu som prispievala ilustráciami, nielen zo svojej súkromnej zbierky, ale moje ilustrácie reagovali hlavne na témy, ktoré prinášal Gymplák, dopĺňali jednotlivé rubriky v časopise, čím ho obohatili. 

Koľko času ste venovali tejto mimoškolskej činnosti?

L.V.: Každý štvrtok asi dvojhodinový krúžok, často skrátený vďaka môjmu neexistujúcemu pojmu o čase, keď sa nachádzam na obede s priateľmi. Plus veľa nadčasov pred uzávierkou časopisu, teda každého pol roka. Hodiny neustáleho editovania boli niekedy nutnosťou, ale zvládli sme to.  
D.J.: Čas som veľmi nevnímala, pretože výtvarné umenie ma veľmi baví, už od troch rokov som navštevovala ZUŠ v Topoľčanoch v ateliéri pani učiteľky Alexandry Geschwantnerovej. 

Čím boli hodiny v redakcii časopisu (a nebolo ich málo) prínosné, inšpiratívne, dali niečo navyše do života?

L.V.: Pôjdem na to dosť neorganizovane, ale napríklad sa mi často stalo, že pre časopis pracujem viac ako pre samotnú školu, neviem kedy naposledy som musel nad školským predmetom sedieť 5-6 hodín vkuse. Človek si viac uvedomí, že v živote sú deadline-y, ktoré jednoducho musí dodržať a niekedy naozaj treba makať. Priučil som sa zopár zaujímavým veciam, ku ktorým určite patrí práca s internetovou stránkou. Okrem svojho typického môj názor je lepší názor som musel robiť kompromisy, čo vôbec nie je na škodu. No a, samozrejme, vzhľadom na to, že je to práca v časopise, tak výrazné zlepšenie mojich písomných znalostí a schopností. 
D.J.: Stretávala som sa s tvorivými spolužiakmi z celej školy, ktorí tiež s chuťou pomáhali pri tvorbe nášho časopisu. A niečo navyše do života? Určite schopnosť nielen prvoplánovo sa pozerať na niekedy aj zaujímavé témy, ktoré sa v časopise objavili, ale nájsť aj ten iný, hlbší význam.

Čo práca v časopise žiakovi dala a čo vzala?

L.V.: Vzala? Čas. Mne osobne celkom dosť. Dala? Okrem všetkého uvedeného v predošlej otázke niekedy ešte ospravedlnenú neprítomnosť na niektorých hodinách a, úprimne, aj zvýhodnený pohľad na mňa ako žiaka u učiteľov. A ešte slušnú zbierku zábavných momentov  a zážitkov. 
D.J.: Možnosť pracovať s príjemným kolektívom tvorcov časopisu, vzájomne sa dopĺňať a čo mi práca v časopise vzala? No to naozaj neviem.

Na čo by sa mal pripraviť prípadný záujemca o členstvo v redakčnej rade?

L.V.: V redakčnej rade sa momentálne stretla skupina ľudí, ktorá chce časopis posunúť ďalej a je to na nich vidieť, nie sú to iba žiaci, ktorí robia to, čo sa vyžaduje, ale snažia sa pozerať do budúcnosti. Posun časopisu na vyššiu úroveň sa stal top prioritou redakčnej rady. Nevidím dôvod, prečo by mali noví členovia stáť proti tejto vlne, práve naopak, myslím si, že ju treba prijať a tiež sa k nej pridať. Nie je sa na čo pripravovať, len si urobiť trochu času, priniesť veľa nápadov a dodať tú správnu energiu. 
D.J.: Naši nástupcovia v redakčnej rade by mali mať chuť verejne sa angažovať, pripravovať niečo zaujímavé a inšpiratívne pre svojich spolužiakov.

Aká bola komunikácia a spolupráca s koordinátorkou časopisu?

L.V.: Začiatky si už nepamätám, ale celkovo veľmi príjemná. Po čase (a hodinách editovania) sa atmosféra zmení z typického žiak a učiteľ na niečo uvoľnenejšie. Nie je to oficiálne školské úlohu máte na strane 56 dole, spravte to takto a dovtedy, ale skôr spoločný záujem pracovať na projekte tvorenom viacerými ľuďmi z viacerých uhlov pohľadu. Keď neviem nájsť správne slová, tak radšej používam príklad. Som si istý, že žiaci, ktorí súťažili na olympiádach a mali doučovania s pedagógmi, vedia, o čom hovorím. 
D.J.: Spolupráca s koordinátorkou časopisu bola vynikajúca, často sme sa pri tom aj zabavili. Bolo veselo.

Odkaz pre žiakov i učiteľov našej školy

L.V.: Ťažko napísať obom skupinám naraz, ale dve vety mi napadli. Žiakom: Trochu viac snahy a odhodlania by sa určite v každom našlo, treba na tom popracovať. Učiteľom: Fakt, že sa niečo nejako robí, ešte neznamená, že sa to nedá robiť aj lepšie. 
D.J.: Učiteľom a žiakom želám, aby sa v škole cítili dobre, pracovali a študovali s radosťou, optimizmom, na veci sa pozerali s nadhľadom. A pre všetkých žiakov mám jeden odkaz. Príďte a doplňte redakčnú radu, aby sa tradícia časopisu zachovala a aby to, čo sme začali, úspešne pokračovalo v ďalších číslach časopisu Gymplák.

Lukáš Varga, Diana Jakubíková, IV.D a redakcia

Foto: archív Lukáša Vargu 
Foto: archív Diany Jakubíkovej

Ilustrácie z galérie Diany Jakubíkovej