„Nemám sny, mám ciele.“

Prinášame vám interview s Emou Záňovou, žiačkou IV.D triedy, a zároveň aktívnou športovkyňou. 

Ahoj, Ema, predstavila by si sa našim čitateľom?

Ahojte ! Som žiačkou štvrtého ročníka na našom gymnáziu. Popri škole sa rada venujem športom a ak mi zostane nejaký voľný čas, tak ho rada trávim s kamarátmi. 

Aké športy hrávaš a ako si sa k nim dostala?

Hrávam ľadový hokej, hokejbal a príležitostne aj iné športy. V Topoľčanoch bol kedysi ženský hokejový tím, takže keď zháňali nové hráčky, pridala som sa. 

Kde všade si hrávala a kde sa ti najviac páčilo? 

Hrám v Topoľčanoch s chalanmi, popri tom som hrávala dva roky ženskú extraligu za Zvolen a v tomto roku budem hrať za topoľčianskych kadetov a zároveň za obhajkyne minuloročného extraligového titulu, Popradské líšky (sledujte naše zápasy ). 

Aký je tvoj hokejový vzor a prečo si si vybrala práve túto osobnosť? 

Mojím hokejovým vzorom je Artemij Panarin, talentovaný ruský hokejista, momentálne hrajúci v NHL. Je úžasným príkladom toho, že keď človek chce, tak je možné všetko. Pochádza z extrémne chudobnej rodiny a ani tieto veľmi ťažké podmienky mu nezabránili v tom, aby sa dokázal vypracovať až na svetovú hokejovú špičku. 

Máš nejaký hokejový sen, ktorý si chceš splniť? 

Ako hovorievam: „Nemám sny, mám ciele¨. 

Čo považuješ za svoj doterajší najväčší športový úspech? 

Veľmi ma potešili víťazstvá na medzinárodných hokejových turnajoch žien. Ale k mojím najväčším úspechom by som určite zaradila účasť na Majstrovstvách sveta v hokejbale žien, kde sa nám dokonca podarilo poraziť aj USA. Majstrovstvá sa tento rok konali v Košiciach a určite ste ich mnohí vďaka úspechu mužskej reprezentácie zaregistrovali. Potom nasledovali Majstrovstvá sveta v hokejbale do 18 rokov v Českej republike, kde sme si vybojovali titul vicemajsteriek sveta. 

A ako si sa dostala k hokejbalu?
 

Hokej a hokejbal ide ruka v ruke, takže akonáhle som dostala pozvánku do hokejovej reprezentácie, prišla aj tá z hokejbalu. Síce sa môže zdať, že sú to takmer identické športy, ale verte mi, že rozdiel medzi korčuľovaním a behaním a taktiež medzi pukom a loptičkou je dosť značný, nehovoriac o rozličných pravidlách. 

Robíš aj iné športy ako doplnok k hokeju? 

Ako dobrovoľná hasička sa rada zúčastňujem hasičských súťaží (ak mi to čas dovolí). Rada lyžujem a rada reprezentujem školu v školských súťažiach v basketbale, hádzanej a florbale. 

Teraz od športu trochu odbočíme, ako sa ti darí v škole? 

Ja sama by som povedala, že celkom dobre. Je síce veľmi náročné popri takej časovej vyťaženosti zvládnuť školské povinnosti s výborným prospechom, ale všetko je možné, keď je človek cieľavedomý a vie si zorganizovať čas. 

Kam by si chcela ísť po SŠ? 

Jednoznačne moje kroky budú smerovať na vysokú školu. Avšak keďže chcem s hokejom pokračovať aj nasledujúce roky, tak by som rada zamierila do Čiech (najlepšie na Masarykovu univerzitu v Brne) , kde je veľmi dobrá ženská hokejová extraliga. 

A posledná otázka, čo by si odkázala našim mladším žiakom a nádejným športovcom? 

Jednoznačne nevzdávať sa, buď vyhráš, alebo sa poučíš z vlastných chýb. Snívaj, ver, konaj a DOSIAHNI! 


Zhovárala sa: Natália Kuklová, IV.D
Foto: Archív Emy Záňovej