U mňa vyhral sever

"Pred rokmi som sa rozhodla, že chcem svoj život obohatiť o ďalšiu skúsenosť, o štúdium v zahraničí. Do cesty mi vstúpila pandémia , no napokon  v auguste 2021 sa očakávania naplnili a moje cesty viedli na sever, do Dánska. Navštívila som mnoho miest od najsevernejšieho bodu Dánska cez dom H. Ch. Andersena až po zákutia Kodane, zažila snežnú búrku a uviazla v škole, mohla som spoznať mnohé kultúrne a študentské tradície, až som tam napokon strávila Vianoce. Týmito riadkami by som vás rada oboznámila s mojím zážitkom, ktorý mi ostane navždy živo v pamäti," hovorí Eva Piterková, žiačka III.B, ktorá nám v rozhovore odhalila to, čo zažila počas študijného pobytu v Dánsku.  

Prečo si si vybrala Dánsko? 

Pre nepriaznivú pandemickú situáciu mi bolo odporučené zostať v Európe. Rozmýšľala som nad krajinou, ktorá nie je veľmi navštevovaná. Konečné rozhodovanie bolo medzi Portugalskom a Dánskom, ale u mňa vyhral sever.             

Čo z dánskej kultúry by si zdieľala so Slovenskom?  

Dôveru v iných a ich mentalitu. Vnímajú svet úplne inak a práve fakt, že si vážia malé momenty najviac, je niečo krásne. Keď ľudia pochopia hygge, začnú si vážiť život a aj seba.  

Aký bol školský systém v Dánsku? 

Navštevovala som typické trojročné gymnázium, ktoré má štyri vetvy zamerania, na mojej škole to boli jazyky, sociálne vedy, prírodné vedy a hudba. Bola som vo vetve jazyky a mojimi hlavnými predmetmi sa stali angličtina, nemčina, latinčina a, samozrejme, aj dánčina. Stupnica hodnotenia predmetov je od  3 do 12 s tým, že sa používa toto hodnotenie len párkrát za rok. V učení ide hlavne o kolektívnu prácu a rozoberanie problému dopodrobna. Témam sme sa snažili porozumieť, diskutovali sme o nich a udávali sme dôvody všetkých našich rozhodnutí. Pracuje sa výhradne na počítačoch, v ktorých majú žiaci stiahnuté poznámky aj e-knihy. Vyučovacia hodina má 90 minút a denne sme mávali najviac štyri takéto hodiny a najmenej jednu. Ale škola sa pre mňa nekončila zvončekom. Moje gymnázium vytváralo aj veľa workshopov, tematických dní a párty so školskou kapelou, DJ alebo dánskymi hudobníkmi. So spolužiakmi sme sa spoločne stretávali a večerali spolu alebo sa spoločne pripravovali na párty.  

Čo si si všimla ako prvé, keď si prišla do Dánska? Kultúrny šok?      

Úplne prvý šok sa týkal jedla. Chlieb predstavoval raňajky aj obed a večera bola vždy teplá, s mäsom a prílohou, občas aj dezertom. Konzumácia jedla sa tiež líšila, nakoľko sú Dáni zvyknutí stráviť pri večeri dlhé hodiny, jedia jedlo veľmi pomaly, často aj niekoľkokrát odložia príbor počas jedenia, aby sa porozprávali na pár minút a potom znovu pokračovali. Tento kolobeh sa opakoval, pokým nedošiel pokrm. Ďalej ma prekvapilo, že v dánčine nemajú vykanie a všetci sa oslovujú krstným menom (učitelia a žiaci, zamestnávatelia a zamestnanci, kňazi ...) aj keď sa ešte oficiálne nezoznámili. Sarkazmus je typický pre túto krajinu a mne trvalo veľmi dlho, kým som ho rozpoznala v každodennej konverzácii. Nuž a napokon ma prekvapili samotní Dáni. Severania sú spočiatku chladní a odmeraní voči cudzincom, veľmi si chránia svoje súkromie, tým pádom môže byť trochu ťažšie sa s nimi socializovať, ale keď prekročia svoju komfortnú zónu, objavíte pravého Dána a máte pocit, že stojíte pred iným človekom. Keď vám začnú dôverovať, stávajú sa veselšími, vždy šťastnými a usmiatymi. Ešte by som spomenula veselé tradície, podľa ktorých pokiaľ človek dovŕši vek 25 rokov a nie je v manželskom zväzku, kamaráti ho unesú, priviažu o plot alebo stĺp a vysypú naňho kilogramy škorice. Toto sa opakuje aj vo veku 30 rokov za rovnakých podmienok, akurát škoricu vystrieda čierne korenie.  

A čo tvoja hostiteľská rodina?  

Moja hostiteľská rodina bola v mnohom iná ako tá typická s rodičmi a deťmi, pretože bola jednočlenná. Prichýlila si ma 27-ročná Anne, ktorá síce mala štatút mojej hostiteľskej mamy, ale stali sme sa najlepšími priateľkami, takmer sestrami a aj vďaka nízkemu vekovému rozdielu sme si lepšie rozumeli. Bývala sama vo veľkom apartmáne v meste Randers na severo-východe Dánska. Často sme chodievali na večere k jej matke, otcovi, babke alebo priateľom. V porovnaní s ostatnými zahraničnými žiakmi sa nám cestovalo lepšie, nakoľko sme boli len dve a boli sme závislé len jedna od druhej. Dozvedela som sa o nej týždeň pred odletom, keď mi zavolali z agentúry a poslali mi jej prihlášku. Všetko bolo veľmi narýchlo, ale zvládli sme to a ja som jej veľmi vďačná, že len vďaka nej mám za sebou úžasnú skúsenosť. 

Čo ti najviac chýbalo zo Slovenska?  

Jednoznačne polievky (smiech) . V Dánsku nie sú také zvyčajné ako u nás a za celý pobyt som mala možnosť dať si polievku dvakrát.  

Ako by si nám priblížila mentalitu Dánov?          

Dánsko už dlhodobo patrí k svetovej špičke najšťastnejších krajín. Môže za to ich spôsob života nazývaný hygge. Základom je vykonávanie každodenných maličkostí s väčším zmyslom a radosťou. Dáni prikladajú väčší dôraz na to, čo považujú za samozrejmé. Preto aj jednoduchá vec, akou je rodinná večera, má hlbší význam, nakoľko sa všetci stretnú za jedným stolom a dokážu rozprávať hodiny o svojom dni. Ale ako som spomínala, nie je vždy jednoduché prelomiť bariéru a presvedčiť Dánov, aby vám dôverovali.  

Aká bola Dánska kuchyňa?  

Najtypickejším jedlom Dánov je smørrebrød, základom je ražný chlieb a maslo, naň sú následne uložené napr. údené ryby, syry, varené zemiaky, vajíčka, zelenina... slúži ako raňajky i obed. Večera je dôležitou časťou dňa, keď sa stretne celá rodina, preto je rozmanitejšia. Hlavným prvkom je pečená ryba alebo bravčové mäso so zeleninou, zemiakmi a omáčkou. Dánsko je inak známe aj pre svoje hot-dogy, pečivá a sladké drievko. 

Vidíš svoju budúcnosť v Dánsku?  

V budúcnosti by som rada študovala na univerzite v Dánsku, ich školský systém sa mi veľmi zapáčil a ich inovatívny prístup k vzdelaniu,  ja v ňom vidím samé výhody. Je to perfektná krajina pre mladých i starších s mnohými možnosťami vo všetkých sférach.  

Čo by si ešte odkázala žiakom, ktorí uvažujú nad štúdiom v zahraničí?  

Určite sa nebojte, že budete v danej krajine sami. Je to výborná skúsenosť do života. Naučíte sa samostatnosti, spoznáte novú kultúru, budete hovoriť novým jazykom a v neposlednom rade získate priateľstvá na celý život. Nebojte sa, že sa váš pobyt odchodom skončí, všetko sa ešte len začína a napríklad práve teraz, keď zodpovedám túto otázku, sa na Slovenku nachádzajú moja hosťovská mamina aj so svojou maminou, ktoré ma prišli prekvapiť a prežili sme spolu krásny týždeň, počas ktorého spoznali mnohé kúty Slovenska. 

Zhovárala sa Zuzana Hajniková, III.B 

Foto: archív Evy Piterkovej, III.B