WHAT YOU SHOULD KNOW ABOUT: Adriana Jančeková

Adriána Jančeková. Bývalá štvrtáčka a absolventka nášho gymnázia (maturovala v školskom roku 2017/2018). V jej zaujímavom životnom príbehu môže nájsť inšpiráciu i poučenie mnoho mladých, ale aj starších. Od pôsobenia v modelingu sa dostala až k jóge. Ako zvládla náročné životné etapy nám porozprávala. 

Už ako mladšia si sa venovala modelingu. Ako ťa táto skúsenosť ovplyvnila? 

Vďaka modelingu som prakticky začala vnímať samú seba. Ako som začala cestovať, boli chvíle, keď som na všetko zrazu bola sama. Žiadna pomoc rodičov ani priateľov. Prvá cesta ma položila fyzicky i psychicky a ja som sa neskutočne odpojila od svojho vnútra. Svet modelingu môže dievčatá v mladom veku bez sebavedomia naozaj položiť na dno. Krásne postavy, tvrdá práca a samota – toto všetko dokopy  je veľmi ťažké zvládnuť, keď prídete do toho prakticky ako dieťa. No viem, že všetko sa deje presne tak, ako má. Postupom času vnímam, ako mi tie chvíle, keď som sa nemala rada, ukázali cestu, po ktorej kráčam teraz. Začala som vnímať vedome svoj život, ľudí a situácie. Modeling ma ovplyvnil hlavne v sebestačnosti a dodal mi veľa vnútornej sily a slobody. Naučil ma byť zodpovednou a nebojácnou. Keby prakticky nebolo modelingu, vycestovať by som sa odvážila asi omnoho neskôr.

Taktiež si sa začala hlbšie zaujímať o praktizovanie jógy a teraz je aj z teba mladá jogínka. Ako si sa k tomu dostala?

Neviem presne ten zlom, kedy sa to stalo. Prišlo to prirodzene. Pred pár rokmi som ju skúsila, no nejako ma neoslovila. Postupom času, ako som sa začala meniť ja, moje hodnoty a pohľady na život, som pocítila impulz vyskúšať ju znovu. Bol to neskutočný pocit, že som sa v niečom našla. Začala som navštevovať hodiny jógy u nás v meste a popritom som sledovala rôzne články na internete. Pred dvoma rokmi som si nad posteľ vyvesila papier s túžbou stať sa inštruktorkou a dala som si  cieľ naozaj vysoko, urobiť si ho v Thajsku. Nemala som dostatok financií ani skúseností, no ako som sa tomu otvorila a povedala si, že ak to je poslaním v mojom živote, stane sa. A vesmír zariadil. „Zázračne“ prišlo všetko potrebné na to, aby sa to splnilo. A veľmi za to ďakujem. 

Žijeme vo svete, v ktorom sa deje veľa dobrého, ale taktiež veľa zlého. Myslíš si, že ľuďom začalo chýbať dobro? Máš názory, ktoré môžu veľa ľudí posunúť ďalej v ich životnej ceste, tak nám skús odporučiť aj jednu myšlienku.   

Ľuďom nechýba dobro a láska. Tie máme vždy v sebe. No ľudia sa odpojili už v detstve od toho, čo je naozaj hodnotné, na základe spoločnosti, vzorcov správania a pravidlami, ktoré sa od nás očakávajú. Prestali sme milovať samých seba takých, akí sme. Vidíme všetko skreslene na základe našich postojov a naše nevyriešené veci a bolesti z minulosti sa nám vracajú do života  a my si ich buď vybíjame na druhých alebo na samých sebe. A to tým, že si neveríme, podceňujeme sa alebo sa snažíme zaplniť to prázdno nejakou hmotnou závislosťou. Všetko má len jednu podstatu. Odpojili sme sa od našej lásky a čistoty, ktorú v sebe nosíme. Neexistuje zlý človek. Všetko to súvisí s tým, že on nevie, ako sa správať inak, je poznačený svojimi traumami a stotožňuje sa s tým, je nevedomý, hľadá pravý koreň problému. A jedna myšlienka? Pozorovať samých seba, svoje správanie a celkovo svoj život. Vedome spoznávať svoje pocity, myšlienky a situácie, ktoré sa nám dejú. Všetko je zrkadlo, treba si len uvedomiť, prečo sa to deje, prečo prišiel ten a ten človek do života, prečo cítim to, čo cítim.

A čo cestovanie? Za tých pár rokov si precestovala naozaj kus sveta. Čo teda najviac miluješ na cestovaní? 

Na cestovaní milujem rôznorodosť. Rôznorodosť kultúr, prostredia a tradícií. Každá jedna cesta je pre mňa vykročením do úplne nového sveta s úplne inými charakteristikami.  A ja milujem zažívať stále niečo nové!  A taktiež slobodu,  keď vezmem batoh a len tak sa vydám cestou, ktorú vôbec nepoznám. 

Skús nám teda ešte vybrať krajinu, ktorá ťa oslovila najviac.  

Uf, je ťažko si vybrať. Každá cesta mi dala veľa. No na základe prostredia mojím favoritom je určite Thajsko. Úžasní ľudia, jedlo a pre mňa nezabudnuteľný zážitok s jógou . Určite sa tam plánujem vrátiť. A ešte aj Tokyo. Neskutočný rozdiel v mentalite ma naozaj fascinoval.

 A na záver pár slov k sebapoznaniu: 

Ako som spomínala vyššie, prvým krokom je začať si uvedomovať svoj život. Či je naozaj čo robíme to, čo chceme. Čo mi priniesla daná situácia a prečo sa dejú veci tak, ako ich práve vnímam. No základom je netlačiť na seba a na druhých. Všetko by malo prísť postupne. Každý sme na inom schode vo svojom živote. Neposudzovať a neporovnávať. Každý máme svoju vlastnú cestu a svoje vnútro.  

Aďka odporúča: 

Knižku Odpútaná duša – je tam krásny náhľad do nášho myslenia. Obľúbených knižiek mám veľa, no na začiatok je, podľa mňa, táto naozaj super. Ale aj tak je ľahké čítať a potom ťažšie to naozaj presadiť v živote. Ale verím, že každý si vezme kúsok z toho, čo potrebuje. 

 My odporúčame: 

Instagram @zapiskyjednejduse nájdete tu obrovské množstvo Aďkiných inšpirujúcich článkov s hlbokými myšlienkami. 

Za rozhovor ďakuje Natália Adamkovičová zo IV.C