Futuristické tango

(Akú podobu bude mať veda, ktorá bude hnacím motorom Slovenska i celej EÚ?)

Poďme sa spoločne pozrieť na najdynamickejšiu tanečnicu, ktorá ovládla parket dejín. Jej ladné pohyby ženú vpred každého z nás. Tam, kde sa pohnú jej boky, tam sa náš zrak upriamuje. Jej partnermi sú najčastejšie filozofia a sci-fi. Omámila nás, nechávame sa ňou viesť a sem-tam ju mierne usmerníme. No jej diabolské tango nás môže pokojne zničiť.

Peniaze sú jej topánky, musíme jej zadovážiť tie najlepšie, aby mohla voľne stepovať. Musíme si ju vážiť, obdivovať ju a dávať jej priestor, ktorý potrebuje. Tak ako je tanečník najlepší fyzik a ovláda energiu ako len málokto, tak je ona našou energiou, ktorú ovládajú tí najlepší z nás. No je dôležité, aby sa k nej dostal každý. Deti na školách musíme upútať najzaujímavejšími pohybmi, najreakčnejšími chemickými reakciami, najkomplikovanejšími pokusmi. Človek je od prírody zvedavý, a preto ju v ňom nemožno potláčať poučkami a ustálenými tézami. Nemal by ju ignorovať nikto, hoc sa ňou nebude živiť. Každý súdny človek by pre jednoduchosť svojho života mal vedieť aspoň základy, aj keď nemožno určiť, čo základ je. Ak sa aj v danej téme necítime doma, nemali by sme ju ignorovať a nechať sedieť v kúte, ale zobrať ju a naučiť sa s ňou hýbať. Nie je to prirodzené zmýšľanie, no je veľmi rozumné. Špecifikácia nám umožnila veľa, no prílišné zameriavanie na jednu tému nás brzdí a skrýva kontext. Považujem za nutné, aby sme dávali filozofom priestor a dobre ich zaplatili. Silicon Valley to pochopilo, momentálne ich zháňa, aj keď to nie je najanalyzovanejšia téma. Pre každého existuje miesto, no miesto je statické. My musíme vykonať prácu a pohnúť sa k nemu.

Samotná tanečnica bude šetrná. Už nám planéta bije na poplach, stoná a my ju nemôžeme viac nechať tak. Ľudská chamtivosť nás priviedla do stavu, v ktorom sme. Práve vzdelanie nás má motivovať k uvedomelosti a držať nás pevne, keď budeme padať do priekopy ničotnosti. Možno aj za cenu osobného blahobytu by sme sa mali postiť a uvažovať nad každým rozhodnutím. Problémom sú aj jednotlivci, aj keď nie najväčším. Naša konzumná spoločnosť a potreba približovať sa k luxusu je sebadeštruktívna. Luxus nikdy nedoženieme, preto mu musíme určiť tempo my. Regulovať odpad, regulovať výrobu. Reči o komunizme nám nepomôžu, musíme sa uskromniť.

S objavením kvantovej mechaniky sa začala naša mienka o fungovaní sveta meniť. Zisťujeme, že nemôžeme všade hľadať štruktúry, pretože často neexistujú. Všetko je chaos, no neľakajte sa. Kvantová fyzika a to, že častice sú prepojené, nám umožňuje uvažovať nad takými vecami, ako je teleportácia. Ísť do detailov je zbytočné, každý musí ísť sám. Mňa osobne fascinuje len myšlienka, že by som sa niečoho takého mohol dožiť. Hovoriac o živote, nutne treba aj o smrti. Všetci raz zomrieme, je to pre evolúciu nevyhnutné. No spoločnosť Alcor vie vaše telo konzervovať neuveriteľným spôsobom. Keď príde čas, veda sa posunie vpred, budú nás môcť nahrať do počítača a celé naše vedomie sa uchová. 

Pohrávame sa aj s genetikou. Upravené jedlo, zmena DNA v prospech človeka či klonovanie. Všetko toto možno vyzerá strašidelne, no kedysi sa ľudia báli aj telefónu, dokonca aj kina. Desilo nás premietanie, prišlo nám príliš realistické a ľudia sa báli, že film sa zhmotní. Dnes je to bežná súčasť nášho života. Neznáme nás nemá desiť, ale zaujímať. 

Máme určený aj ideál pokroku. Vieme, kam chceme smerovať, no netušíme, ako to dopadne. Tieto odvážne kroky do prázdna sú najväčšie úspechy ľudstva. Podmanenie si ohňa, elektriny, cesta do vesmíru, neskôr na Mesiac. To všetko boli neznáme, ktoré sú dnes samozrejmosťami. Hnacím motorom musia byť ľudia, ktorí sa neboja robiť odvážne skutky. Pozdvihnutie hlavy, vymknutie sa trendu, ideálu toho, čo nás čaká, je pokrok. Vystúpenie z davu, extrémne podmienky, myšlienky tak uletené, že Boeing 777 je oproti nim ponorka - to je pokrok.

Dnes sú vedci však na veľmi podobnej úrovni a rozdiely medzi dotáciou na ten či onen projekt sú drobnosti. Nemusíme byť perfekcionisti, no musíme mať predstavu a myšlienku, ktorú chceme rozvíjať. Vízia je len Fermiho odhad, no ten býva väčšinou veľmi presný. V našom vedomí je ukrytých toľko vecí, len sa musíme odvážiť a hľadať ich. 

Čím viac ľudí sa zaujíma o pokrok, tým rýchlejšie tempo tanca bude. Popularizátori vedy by mali byť oceňovaní a vážení. Veda by mala byť neprestávajúci trend a vzdelanie najčistejšia vlastnosť. Je všade okolo nás, a preto by sme mali byť všade okolo nej. 

Vlastne sme len krok od toho, aby sme mali kúsok vedy v sebe. Rôzne čipy, ktoré dnes niekoho desia, môžu byť obrovským krokom vpred a vystriedať napríklad platobné karty. Už dnes si môžete implantovať čip, ktorý túto funkciu spĺňa. 

No nesmieme zabúdať, že veda vie byť aj deštruktívna a existuje veľa možností, ako môže byť zneužitá. Či už ide o drobné prehrešky alebo zbrane hromadného ničenia. Aj dnes veľa ľudí polemizuje, či choroba menom Covid-19 nie je len zbraňou použitou na ľudí v prospech farmaceutických firiem. Nechám to na každého predstavivosť a zmýšľanie, no práve veda a jej výdobytky nám uľahčujú a pomáhajú zvládať krízy s čo najmenšími škodami. Tiež je spochybňovaná napríklad astrofyzika. Flat Earth Society verí svojej hodinovej  rešerši na YouTube a šíri slovo osvety medzi ľahkomyseľných. Toto je obrovské nebezpečenstvo a všetci by sme sa mali snažiť o doplnenie vzdelania týmto jedincom. Samozrejme, odvážne myšlienky formujú svet, no pre kontinuálny pokrok nemožno spochybňovať stáročia výskumu a prácu ľudí, ktorí sa oddali povolaniu, ktoré skúma danú oblasť. Práve konšpirácie a ľudia, ktorí ich šíria, aj keď im sami možno neveria, sú nebezpečenstvom. Vtedy je nám dlho budovaný parket k ničomu a tancujeme v blate. Považujem za nevyhnutné, aby sa robila osveta ľuďom, ktorí tieto názory majú. V dnešnom prúde informácií nie je užitočné plávať proti nemu, ale s ním a čo najrýchlejším tempom. 

Naše mozgy dokážu ohromné veci, o množstve z nich ešte ani nevieme. Raketové tempo, ktorým dnes poznávame, je úroda našich predkov a významných vedcov, ktorí sa zaslúžili o náš blahobyt. Mali by sme si ho vážiť, poznávať toto tempo a nespochybňovať ho uletenými predstavami. Reč matematiky je univerzálny jazyk, fyzikálne zákony platia pre všetkých rovnako, chémia nerobí rozdiely. Veda spája celý svet, dáva mu priestor prejaviť sa. Nachádza najšikovnejších ľudí a ponúka šancu ukázať vaše schopnosti. To ona nás spája, keď sa rozdeľujeme. Milujme ju, nechcime sa jej nabažiť, zapojme ju do svojho každodenného života a správajme sa k nej s takou cťou, akú si zaslúži. Hnacím motorom sme my a naše najlepšie schopnosti, vedomie a svedomie.

David Kapusta, II.D

Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet 

http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT.

Literárna súťaž v love slov

SLOVO

 

O práve na biele pierko

Žiť ako divoká rieka

búrlivo, rýchlo, bez ústia.

 

Život bájny,

disharmonický

strhnúť prúdom problémy i zlo.

 

Čo blamáž, to hrdosť?

I dýchať pod vraními brkami

nie je eufóriou duše.

 

Byť uviazaný pri brehu oceánu?

Svet musí mať i kaňony

aj mosty cez potoky.

 

Šírku krídel

si neurčujeme.

 

Chiara Vaňová, I.C 

IV. kategória – Stredné školy a 5. – 8. roč. GOŠ (poézia)

1.miesto v súťaži Slovo (Orbis Pictus) 


Lucijná

Máš rešpekt pred stridžími dňami

vraj si ťa ale môžem namotať na halušky

 

do Vianoc dvanásťkrát odpiješ ma bozkom

povymetáme všetky kúty krídlami

skryjeme kožuchy

a nič po sebe nezametieme

 

Trinásteho ma môžeš požiadať o ruku

ja ti podám celý prst

aby si si mohol nakresliť krížik na čelo

 

a potom

vyváľaní v perí

s Elánom

do medu

konečne

vyryjeme naše mená

 

Magdaléna Martišková, VIII.OG 

 

Ikaros 

V rytme staccata rastieme 

a klesáme 

Rozoberajúc výšku

Načúvajúc hĺbkam 

Za letu upravuj vosk

(nás)

strháva hyperbola

 

Natália Václaviaková, III.D 

GRAFIKON

Mali sme

v hlavách

nanosené.

 

Vlaky s mníškami,

vínové závesy,

károvanú košeľu

s Popradom.

 

Na diaľku máš iné mená.

Voláš sa...

Nedvihnem.

 

V úschovni je im všetko

ukradnuté.

 

...vystrojené vlaky,

puch, kára

aj ten Poprad.

 

Mali sme

 

mať miestenky

a čas odchodov.

 

VYPOČITA(N)(V)Á

Dlane pristúpia na všetko,

len nie naraz.

 

To by sa cítili

ukrátené.

 

Podelím sa.

 

Párne je viac

ako dvomi.

 

Magdaléna Martišková, VII.OG 
LITERÁRNY  ZVOLEN 

 

 

ŠUM

V pokojnom mori

ležia spomienky

pod hladinou

ako mušle

čakajú

na príležitosť

pripomenúť sa

 

NEPREMOKAVÁ

padajú kvapky

novembrového dažďa

najprv jedna

potom druhá

kvap

v rozmočenej uličke

počuť môj istý krok

kvap

cítim ťa na koži

kvap

kvap

 

VČERA

boli nekontrolovateľným

experimentom blázna

Slobodní

Zlom

dnes sú jeho odrazom

v zrkadle

 

Andrea Haríňová, V. OG
LITERÁRNA SENICA LACA NOVOMESKÉHO 

 

 

Pád

Spadlo zrelé jablko.

Hralo farbami.

Ležalo v tráve

pokojné.

So snami.

 

Spadlo zrelé jablko.

Hralo farbami.

Kdekto šiel okolo.

Odtrhol iné.

Zelené.

Bez šťavy.

 

Jeseň

Holé prsty stromov

mávajúúú

v smere vetra.

Ošúchaný kabát

oblečený naruby,

jeseň sa zachytáva

o duby.

 

Nik

ju

nezastaví...

 

Matúš Chudý, I.B
O CENU JOZEFA BRANECKÉHO

 

 

TMA

... v jaskyni
je voda vyšponovaná

centrofixkou mi vkladáš
mená do matriky
predlaktia

a ja vybzučím
(bez šance na dúhu)
tvoj rukopis 
hladine

len čo
pristaneme.

Magdaléna Martišková, VII.OG
I. prémia v literárnej súťaži Wolkrova Polianka






Picasso môj hrdina 

Keď Picasso prvýkrát chytil do rúk  pastelky
nápad dostal preveľký,
začal čmárať veverky. 


Neskôr kreslil uhlíkom
vytieňoval celý dom.


Do rúk sa mu dostala ceruza
na plátne sa objavila medúza.


Mladý maliar nové tvary skúša,
všetky pravidlá tým porúša.


Picassa dnes pozná celý svet
lepšieho maliara veru niet.


Aj ja chcem byť ako on,
chcem byť slávnym Picassom! 

Jakub Jelenčík, I.OG
Literárna súťaž: Povedz drogám nie, zvoľ si umenie!