S elánom do ulíc
Zrána sme sa stretli pred budovou našej školy, kde sme počkali na ďalšie pokyny. Nečakali sme dlho a zahliadli sme autá, ktoré smerovali práve k nám. Keď zastali, vystúpilo z nich niekoľko osôb. Boli medzi nimi ľudia so zrakovým postihnutím, no sršal z nich elán, odhodlanie a dobrá nálada. Ohúrili ma svojou samostatnosťou, pretože život s hendikepom ako je tento je pre mňa nepredstaviteľný, no oni však zvládli všetko na výbornú. Jedna zo skupinky bola postaršia pani, ktorá so sebou priniesla i milú spoločnosť, svojho psíka. Ten bol špeciálne vycvičený pre potreby nevidiacich. Mal zlatistú farbu srsti, na sebe odetú špeciálnu vôdzku a poslúchal na povel. Pôsobil veľmi spoločensky a v dave ľudí sa stratil takmer okamžite. Bol akýmsi detektívom, keďže hneď musel všetko preskúmať ako prvý.
Prehodili sme spoločne zopár slov a keď bolo všetko prichystané, dostali sme pokladničku, tričko s logom zbierky,plastové pastelky a propagačné letáky.
Vybrali sme sa do ulíc s očakávaniami, ktoré sme plánovali naplniť. Mojím osobným cieľom nebola žiadna suma peňazí ani plná pokladňa, bažila som len po pocite pomôcť tým, ktorým osud nedoprial. Každý finančný príspevok, čo i len ten najmenší, bol akýmsi symbolom súdržnosti a ľudskosti našej komunity. Stretávali sme ľudí rôznych spoločenských vrstiev či postavení. Tých, ktorí nevstali správnou nohou, ale i takých, ktorí by pomoc potrebovali sami. Najväčším paradoxom pre mňa však bol fakt, že drvivú väčšinu ľudí, ktorí prispeli, tvorili dôchodcovia alebo ľudia z viditeľne sociálne slabších rodín. Niektorí boli zhovorčiví, podaktorí iba odvrkli, že nemajú záujem a našli sa aj takí, ktorí ani nezareagovali na našu výzvu prispieť. To nás však neodradilo a poctivo sme si plnili našu prácu ďalej. Okolo obeda sme sa mali stretnúť na dohodnutom mieste a odovzdať materiály. Ľudia, ktorí boli poverení ich prevzatím, boli nesmierne milí a nadšení, že aj v dnešnej dobe sú ľudia ľuďmi.
Bol to zaujímavý zážitok a myslím si, že filantropia je poslaním, ktoré by sme mali šíriť a vštepovať ho do pamäti mladším generáciám, ktoré sú budúcnosťou pre tie staršie.
Kristína Kmotorková, III.B
