Každý žiak či niekedy aj skoro žiak pred nástupom do neznáma má svoje sny. So snami, samozrejme, aj pochybnosti. Škôlkar sníva o tom byť školákom, školák stredoškolákom a stredoškolák vysokoškolákom. Aspoň na chvíľu. Aké to bude? Bude to náročné? Aké by bolo bývať na internáte? Akí budú spolužiaci? A pre pána Jána, čo tí hrôzostrašní učitelia?!Tieto otázky sa nám preháňali hlavou v poslednej dobe čoraz častejšie. Čas neutekal, ale doslova šľahal plamene za sebou pri svojej rýchlosti. Rovnakou rýchlosťou sa šírila aj naša zvedavosť, čo bude, ak zmaturujeme. Preto sme sa to rozhodli spoločne zistiť.V škole sme sa dozvedeli o projekte minierasmus. Projekt nás ihneď oslovil a okamžite sme si vyhľadali podrobné informácie na internete. Organizácia Future generation usporadúva tento projekt už niekoľko rokov pre zvedavých žiakov, ktorí chcú okúsiť , aké to je stať sa aspoň na chvíľu žiakom vysokej školy.
Na výber je množstvo vysokých škôl z celého Slovenska, ktoré sa spoločne podujali zapojiť sa do tohto výnimočného projektu. My sme si vybrali Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. V deň D hneď po výstupe z vlaku nás čakal náš tútor. Tútorom boli žiaci vysokej školy z rôznych fakúlt, každý podľa toho, akú fakultu si vybral. Nás oslovila ekonomická fakulta. Náš tútor bol milý a zodpovedal nám rád na všetky naše zvedavé otázky. Potom nasledovala prehliadka školy. Rozľahlá univerzita nám učarovala hneď na prvý pohľad. Jej história ešte viac. Univerzitné internáty nám zase pripomenuli, aké dôležité je vážiť si pohodlie vlastnej postele. Prvé prednášky hneď na druhý deň nám otvorili oči do oblastí vysokoškolského života. Prekvapilo nás, keď nám náš tútor povedal, že niektorí žiaci na ne vôbec nechodia. Veď boli také zaujímavé!
Dozvedeli sme sa nové informácie o fungovaní ekonomiky na Slovensku, ale aj v zahraničí. Rozšírili sme si obzory v rámci medzinárodných vzťahov a aj keď sme každý deň chodili z prednášok unavení, vedeli sme, že to stálo za to a môžeme si povedať, že sa z nás stali inteligentnejší mladí ľudia. Všetky dni pobytu boli ukončené besedami so zaujímavými ľuďmi s ešte viac zaujímavejšími myšlienkami a príbehmi zo života. Podali ďalej svoje skúsenosti a pre nás užitočné rady do života. Za ten krátky čas nás naučili pochopiť, že vzdelanie nemá cieľ, ale cieľom je samotné vzdelávanie. Učitelia nás naučili, že niekedy netreba brať všetko príliš vážne, ale viac ako vážne. Pokiaľ to, samozrejme, vyžadujú okolnosti a čas. Noví priatelia z univerzity nám ukázali tú zábavnejšiu časť vysokej školy a s niektorými z nich sme sa natoľko spriatelili, že sme si naplánovali spoločné opätovné stretnutia v budúcnosti.
A napokon naši spolupútnici týmto programom. Tí nám ukázali, že to naše malebné Slovensko je naozaj rôznorodé. Spoznali sme ich nové kultúry, príbehy, spôsoby učenia či neučenia, no najmä ich otvorené mysle a zistili sme, že si rozumieme niekedy aj bez toho, aby sme niečo povedali. Celé naše dobrodružstvo sa ale muselo raz skončiť. A keď nadišiel ten deň, nechýbala ani nejaká tá slzička, kotúľajúca sa po omrznutých lícach. Lebo verte, či neverte, na tých intrákoch vie byť niekedy riadna zima! No môžeme si povedať, stálo to za to! Vieme, aké to bude. Vieme, že to bude ťažké. Vieme ale, že to so správnymi ľuďmi hravo zvládneme. A vy, čo budete rozmýšľať, či sa zapojiť do tohto programu aj na budúci rok, tak neváhajte. Ani sa nenazdáte a môžete podobný článok písať o rok napríklad aj vy.
Lívia Hainová a Simona Pálešová, IV.B