V dňoch 23. 6. až 28. 6. 2019 sa na STU, Fakulte chemickej a potravinárskej technológie, konkrétne Ústavu chemického a environmentálneho inžinierstva, uskutočnila akcia s názvom 13. Letná škola chemického a environmentálneho inžinierstva. Známa aj ako 13. LŠ ChEI alebo skrátka letná škola. Na tejto akcii sa zúčastnil i jeden žiak, Šimon Krošlák, toho času VII. OG nášho gymnázia.
Tak, formality by sme mali, iste sa pýtate, kto by sa dobrovoľne nechal zavrieť do školy (ešte aj vysokej) v posledný týždeň pred letnými prázdninami? Faktom je, že to vôbec nebolo také hrozné, ako to znie. (Milý čitateľ, ak sa bojíš chémie ako čert kríža a po opustení gymnázia už nechceš niečo ako CaCO3 ani vidieť, nasledovné riadky by ti mohli spôsobiť ujmu na zdraví, pokojne preskoč na ďalší odsek).
Blok troch prednášok za sebou nám poskytol stručný úvod do problematiky chemického inžinierstva, biotechnológií a farmaceutického priemyslu. Poobede sme sa pustili do našich laboratórnych prác, každý sme ich absolvovali šesť. Najviac ma zaujala téma mikroorganizmov a patogénov v našom okolí. Po stručnom teoretickom úvode sme sa navliekli do protichemických oblekov. Ich výhodou je, že nič neprepustia dnu. Nevýhoda: rovnako sú nepriepustné aj v opačnom smere. V laboratóriu bolo tak 34 °C, takže človek sa čoskoro cítil ako dusená knedľa. V týchto vyčerpávajúcich podmienkach s protichemickými maskami na tvárach sme odoberali a analyzovali vzorky z bežných povrchov (stôl, klávesnica, kľučka...). Veľmi zaujímavý bol i aktivovaný kal. Mnohí z vás si určite nevedia aktivovaný kal predstaviť, je to hnedá tekutina, (prekvapivo) bez zápachu, ktorá sa pod mikroskopom hemží životom. Tieto malilinké zvieratká sú prekvapivo poslušné a ochotne robia, čo im povieme. Ich práca nie je dvakrát príjemná. Bývajú totiž v čističke odpadových vôd a zaisťujú rozkladanie organických látok. Špecifické je, že si žijú svojím životom a vedia sa prispôsobiť aj zmeneným podmienkam.
Toľko k vedeckej časti. (Milý nechemický čitateľ, už môžeš otvoriť oči). Program bol vyvážený, a tak sme mali i dosť voľného času na spoznávanie nášho hlavného mesta i seba navzájom. To je totiž ďalší, nemenej dôležitý aspekt tohto podujatia. Spája nielen budúcich žiakov a ich fakultu, ale aj rovesníkov z rôznych kútov Slovenska, ktorí majú podobné záujmy, ciele a ambície. Takže, čo z toho (okrem diplomu na poličke) mám? Mal som možnosť týždeň vidieť svet očami vysokoškoláka, čo je dobrá príprava, pretože ma to o rok (dúfam) neminie. Videl som veľa vecí, ktoré nám síce stále naši zlatí pedagógovia opakujú, ale raz vidieť je lepšie....
Napríklad, nech sa prihlási každý, kto už v živote videl pentán? Zaujímavá vec, ale o tom až niekedy inokedy. A to najdôležitejšie, našiel som ľudí odvšadiaľ, ktorí prežívajú presne rovnaké veci ako ja, myslia podobne a celkom si rozumieme. Keď chce človek niečo dosiahnuť, je dobré vedieť, že nie je sám.
P.S.: Ak ťa náhodou tento „text“ motivoval, si tretiak/čka a chcel/a by si si to vyskúšať i ty, nie je to nijako náročné, stačí mať slušný priemer z prírodovedných predmetov a kontaktovať niektorú pani učiteľku chémie (ideálne pani učiteľku Mgr. Katarínu Dřízhalovú, tá už má skúsenosti).
Šimon Krošlák, VII.OG
Foto: http://kchbi.chtf.stuba.sk/letnaskola/